Verejná správa SR - Pracovný poriadok pre VÚC, obce a ich rozpočtové a príspevkové organizácie

VZOR

Vzorový pracovný poriadok pre VÚC, obce a ich rozpočtové a príspevkové organizácie

Zamestnávateľ ....... (názov zamestnávateľa – zamestnávateľom môže byť štátom alebo obcou zriadená rozpočtová alebo príspevková organizácia, napr. škola, školské zariadenie, ale aj obec a vyšší územný celok, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov) po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov (odborovou organizáciou, zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom) (ďalej len „zamestnávateľ“) podľa § 12 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a v súlade s § 84 ods. 2 až 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov vydáva tento pracovný poriadok:

Komentár k úvodnému ustanoveniu:

Podľa § 84 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) zamestnávateľ môže, teda nemusí vydať pracovný poriadok. Podľa § 12 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.)“ je zamestnávateľ povinný vydať pracovný poriadok. To znamená, že zamestnávatelia, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, sú povinní vydať pracovný poriadok.

Zamestnávatelia, na ktorých sa nevzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z., môžu vydať pracovný poriadok, no nie sú povinní ho vydať. Avšak školy a školské zariadenia, ktorými sú súkromné základné a stredné školy a cirkevné a súkromné materské školy, základné umelecké školy a školské zariadenia, na ktoré sa nevzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z., tiež musia vydať pracovný poriadok z dôvodu, že zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“), ktorý sa vzťahuje na všetky školy a školské zariadenia, im ukladá povinnosť upraviť niektoré náležitosti v pracovnom poriadku, ako napr. ostatné činnosti súvisiace s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou pedagogických zamestnancov, podmienky, za ktorých riaditeľ školy povolí pedagogickým zamestnancom vykonávanie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou, špecializovanými činnosťami, činnosťami vedúceho pedagogického zamestnanca a profesijným rozvojom aj mimo pracoviska a pod.

Podľa § 1 ods. 2 písm. a) sa zákon č. 552/2003 Z. z. vzťahuje na zamestnancov vyššieho územného celku a obce, takže obec aj vyšší územný celok sú povinní podľa § 12 uvedeného zákona vydať pracovný poriadok.

Pracovný poriadok môže podľa Zákonníka práce zamestnávateľ vydať vždy len po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov pôsobia, inak je neplatný. Zástupcami zamestnancov sa na tieto účely rozumie odborová organizácia alebo zamestnanecká rada, prípadne zamestnanecký dôverník. Bez súhlasu zástupcov zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, by pracovný poriadok nebol platný. Rovnaké ustanovenie obsahuje aj § 12 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, v zmysle ktorého zamestnávateľ vydá pracovný poriadok po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, inak je neplatný. Ak nepôsobí u zamestnávateľa zástupca zamestnancov, zamestnávateľ pri vydávaní pracovného poriadku koná samostatne, teda zamestnávateľ vydá pracovný poriadok aj bez predchádzajúceho súhlasu zástupcov zamestnancov a tento pracovný poriadok bude platný.

V pracovnom poriadku zamestnávateľ bližšie konkretizuje ustanovenia ZP, zákona č. 552/2003 Z. z., zákona č. 138/2019 Z. z., ako aj napr. niektoré platové náležitosti, ktoré umožňuje upraviť zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z.z.“) a ďalších právnych predpisov, ktoré obsahujú splnomocnenie na bližšiu úpravu týchto náležitostí v pracovnom poriadku, na podmienky zamestnávateľa. Vydaný pracovný poriadok je záväzný pre zamestnávateľa a pre všetkých jeho zamestnancov.

Ak je zamestnávateľom obec, v zmysle § 13 ods. 4 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov pracovný poriadok, organizačný poriadok obecného úradu, ako aj poriadok odmeňovania zamestnancov obce vydáva starosta obce.

Pokiaľ by u zamestnávateľa pôsobila odborová organizácia, zamestnávateľ môže uzavrieť kolektívnu zmluvu a v nej v súlade s ustanovením § 231 ods. 1 ZP dohodnúť pracovné podmienky vrátane mzdových (platových) podmienok a podmienky zamestnávania, ale aj vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami a jednou organizáciou alebo viacerými organizáciami zamestnancov výhodnejšie, ako ich upravuje ZP alebo iný pracovnoprávny predpis. Princíp výhodnosti nie je možné uplatniť len v prípade, ak to ZP alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne zakazuje alebo ak z ich ustanovení vyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Pracovný poriadok môže vydať aj ten zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, pretože obmedziť právo zamestnávateľa takýto organizačný predpis vydať nie je možné. Tento záver potvrdzuje aj ustanovenie § 12 ZP, v zmysle ktorého, ak sa podľa ZP vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo dohoda s nimi, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne. Nemohol by konať len v prípadoch, kedy by ZP výslovne ustanovoval, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. V takom prípade by dohodu so zástupcami zamestnancov nebolo možné nahradiť ani dohodou so zamestnancom. Pokiaľ ZP vyžaduje iba prerokovanie so zástupcami zamestnancov, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne.

V prípade súdneho sporu o obsahu pracovného poriadku, ktorý nebol vydaný po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, napr. u zamestnávateľa, u ktorého zástupcovia zamestnancov nepôsobia, bude však dôkazné bremeno na strane takéhoto zamestnávateľa, ktorý musí dokázať, že konkrétne ustanovenie pracovného poriadku nie je v rozpore so zákonom.

V súlade s ustanovením § 1 ods. 6 ZP môže zamestnávateľ upraviť v pracovnom poriadku podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie, ako to upravuje ZP alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť.

Článok 1
Úvodné ustanovenie

Tento pracovný poriadok podrobnejšie konkretizuje všeobecné ustanovenia právnych predpisov na podmienky zamestnávateľa s cieľom zabezpečiť udržiavanie vnútorného poriadku, dodržiavanie pracovnej disciplíny, rovnosť nárokov bez ohľadu na pohlavie zamestnanca a korektné vzájomné pracovnoprávne vzťahy pri plnení alebo zabezpečovaní plnenia pracovných úloh zamestnancov a pracovných úloh zamestnancov pri vykonávaní prác vo verejnom záujme u zamestnávateľa.

Komentár k článku 1:

Podľa § 84 ods. 4 ZP musí byť každý zamestnanec s pracovným poriadkom oboznámený a pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný. Treba tiež rešpektovať, že § 41 ods. 1 ZP zamestnávateľovi ukladá povinnosť už pred uzatvorením pracovnej zmluvy so zamestnancom oboznámiť fyzickú osobu, ktorá sa uchádza o zamestnanie, s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať, t. j. aj s pracovným poriadkom, ktorý upravuje aj túto oblasť.

Taktiež podľa § 47 ods. 2 ZP je zamestnávateľ povinný už pri nástupe zamestnanca do zamestnania oboznámiť ho s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou a s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, a s ustanoveniami zákona o zásade rovnakého zaobchádzania a s vnútorným predpisom upravujúcim oznamovanie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.

Zamestnávateľ je tiež povinný pri nástupe do zamestnania oboznámiť mladistvého zamestnanca a v prípade fyzickej osoby vykonávajúcej ľahké práce uvedené v § 11 ods. 4 ZP aj jej zákonného zástupcu o možných rizikách vykonávanej práce a o prijatých opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Článok 2
Predmet a rozsah úpravy

1. Účelom tohto pracovného poriadku je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi upraviť podrobnosti pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov zamestnávateľa. Tento pracovný poriadok je záväzný pre všetkých zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu v pracovnom pomere k zamestnávateľovi (ďalej len „zamestnanci“).

2. Tento pracovný poriadok sa vzťahuje aj na osoby vykonávajúce pre zamestnávateľa práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v prvej časti ZP (všeobecné ustanovenia), § 43 ods. 4 druhej vety, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až § 95, § 98, § 119 ods. 1, § 122a ods. 1 až 3, § 122b ods. 1 až 3, § 123 ods. 1 a 2, § 124 a v časti o zodpovednosti za škodu a bezpečnosť pri práci (šiesta časť ZP), o nočnej práci a prestávkach v práci. V ostatných častiach sa pracovný poriadok vzťahuje na tieto osoby primerane, ak to vyplýva z príslušne uzavretého pracovného vzťahu alebo ak tak vyplýva z ustanovení deviatej časti ZP.

Poznámka: Podrobnosti k uzatváraniu dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú v komentári k článku 29.

3. Pracovný poriadok je vydaný v súlade so základnými pracovnoprávnymi predpismi, ktorými sú:

zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,
zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. z.“),
zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. z.“),
zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. z.“), ak ide o pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení.

Komentár k článku 2:

Zákon č. 552/2003 Z. z. sa nevzťahuje na zamestnancov vykonávajúcich práce remeselné, manuálne a manipulačné s prevahou fyzickej práce, ale v článku 2 tohto pracovného poriadku je upravené, že pracovný poriadok sa vzťahuje aj na týchto zamestnancov.

a) Odmeňovanie zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme môže byť upravené v samostatnom platovom poriadku. Platový poriadok je potrebné vydať najskôr len v prípade, ak zamestnávateľ odmeňuje zamestnancov podľa ZP. Ak zamestnávateľ odmeňuje zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z., platový poriadok nie je potrebné vydávať a osobitné ustanovenia o odmeňovaní budú súčasťou pracovného poriadku alebo podnikovej kolektívnej zmluvy. Ak by však v prípade odmeňovania zamestnancov podľa zákona č. 553/2003 Z. z. súčasťou ustanovení pracovného poriadku boli upravené aj ustanovenia o odmeňovaní, medzi základné predpisy, ktoré by pracovný poriadok zamestnávateľa musel rešpektovať a boli by uvedené v čl. 2 bod 4 tohto pracovného poriadku, by patrili aj ďalšie právne predpisy, a to hlavne:

nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 341/2004 Z. z., ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností pri výkone práce vo verejnom záujme a o ich zmenách a dopĺňaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „NV č. 341/2004 Z. z.“), ak sa v pracovnom poriadku na toto nariadenie vlády niektoré jeho ustanovenie odvoláva.

b) V prípade, že zamestnávateľom je obec, je potrebné medzi základné predpisy uvedené v čl. 2 bod 3 doplniť aj:

zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ak sa jeho ustanovenia dotýkajú pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov obce.

Keďže z ustanovení pracovného poriadku môžu vznikať finančné alebo vecné plnenia v prospech zamestnancov obce alebo VÚC, vydanie pracovného poriadku by malo odsúhlasiť obecné zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Táto skutočnosť by mohla byť uvedená:

v záverečných ustanoveniach [napr. „Pracovný poriadok obce schválilo obecné zastupiteľstvo v ... (názov obce) dňa... uznesením číslo ...“].

c) Pokiaľ by zamestnávateľom bol samosprávny kraj, pracovný poriadok musí byť vydaný aj v súlade so zákonom č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov, ak sa jeho ustanovenia dotýkajú pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov VÚC.

Ak by však išlo o školy (napr. materské školy) bez právnej subjektivity, teda zamestnávateľom týchto zamestnancov by bola priamo obec, na túto skupinu zamestnancov sa pracovný poriadok v plnej miere vzťahuje. V takomto prípade je potrebné osobitne upraviť pracovnoprávne náležitosti zamestnancov školy vrátane pedagogických a odborných zamestnancov (napr. vymedzenie ostatných činností súvisiacich s priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou) a odborných zamestnancov škôl a ŠZ (napr. osobitne upravené práva a povinnosti, predpoklady výkonu pracovnej činnosti pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, bezúhonnosť a pod.) upravené zákonom č. 138/2019 Z. z.

Ak zamestnávateľom je obec, treba upozorniť, že v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov je funkcia starostu verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že v niektorých konkrétnych situáciách sa uplatnia ustanovenia Zákonníka práce (rozsah dovolenky a stravovanie) alebo iného predpisu (starosta sa posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere aj na účely tvorby a použitia sociálneho fondu podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde... v znení neskorších predpisov). Obdobne v prípade, ak je zamestnávateľom samosprávny kraj, aj funkcia predsedu samosprávneho kraja je v zmysle § 16 ods. 11 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov verejnou funkciou, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere.

Poznámka: Z dôvodov značného rozsahu súčasťou tohto vzorového pracovného poriadku nie je časť o platových podmienkach zamestnancov. Ak však má zamestnávateľ upravené odmeňovanie zamestnancov v platovom poriadku, musí jeho ustanovenia zosúladiť s každou novelou zákona č. 553/2003 Z. z., ako napr. novelou zákona č. 553/2003 Z. z. účinnou od 1. januára 2020, realizovanou zákonom č. 381/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ako aj novelou zákona č. 553/2003 Z. z. realizovanou zákonom č. 414/2021 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. januára 2022 menil a dopĺňal zákon č. 138/2019 Z.z.o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj novelami zákona č. 553/2003 Z.z., a to novelou účinnou od 1. januára 2023, ktorá bola realizovaná článkom IV zákona č. 389/2022 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov. Uvedenou novelou sa zaviedol spôsob zaokrúhľovania započínanej praxe pri jej krátení a ustanovenie § 27 ods. 4 zákona, ktorým boli ustanovené hodinové sadzby funkčného platu, sa nahradilo pojmom príslušná časť funkčného platu s uvedením spôsobu jej výpočtu. Ako aj novelou bola novela zákona realizovaná článkom III zákona č.182/2022 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorá nadobudla účinnosť 30. mája 2023. Uvedená novela zaviedla nový príplatok za výkon špecializovanej činnosti pedagogického a odborného zamestnanca, ktorým je príplatok za výkon špecializovanej činnosti supervízora a ustanovila spôsob jeho výpočtu. Nepriamou novelou zákona č. 553/2003 Z.z. bola novela Zákonníka práce účinná od 1. júna 2023, realizovaná zákonom č. 1/2023 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Uvedenou novelou Zákonníka práce došlo od 1.6.2023 opätovne aj k zmene ustanovenia § 123 ods. 1 Zákonníka práce týkajúceho sa mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu, ako aj ustanovenia § 122a ods. 1 Zákonníka práce týkajúceho sa mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a § 122b ods. 1 Zákonníka práce týkajúceho sa mzdového zvýhodnenia za prácu v nedeľu, na ktoré sa zákon č. 553/2003 Z. z. odvoláva. Z uvedeného dôvodu sa menia aj minimálne sumy príplatkov za prácu v noci, v sobotu a v nedeľu upravené § 16 a § 17 zákona č. 553/2003 Z. z.

Zákon č. 553/2003 Z.z. má už aj novelu realizovanú článkom VI zákona č. 395/2021 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorá nadobudne nadobudla účinnosť 31. marca 2024. Uvedenou novelou sa zavádza zvýšenie tarifného platu o 5 % zamestnancovi, ktorý bude vykonávať funkciu garanta verejného obstarávania podľa zákona verejnom obstarávaní, ako aj zvýšenie platovej tarify za započítanú prax.

Ďalšou novelou zákona č. 553/2003 Z.z. je novela účinná do 1.12.2024, realizovaná článkom II zákona č. zákona č. 295/2024 Z.z., ktorým sa menil í a dopĺňal zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony. Uvedenou novelou sa do § 5 zákona doplnil nový odsek 9, podľa ktorého „Zamestnávateľ môže zaradiť opatrovateľa v sociálnych službách, ktorý absolvoval akreditovaný kurz opatrovania podľa osobitného predpisu, podľa najnáročnejšej vykonávanej pracovnej činnosti do 2. platovej triedy, aj keď pre túto platovú triedu nespĺňa kvalifikačný predpoklad.“. Uvedeným osobitným predpisom je § 84 ods. 8 písm. e) zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Teda opatrovateľa v sociálnych službách bude možno zaradiť aj v prípade, ak nemá získané stredné vzdelanie, ale len základné vzdelanie a absolvoval akreditovaný kurz opatrovania najmenej v rozsahu 220 hodín. V tej súvislosti sa doterajšie odseky 9 až 11 označujú ako odseky 10 až 12. A v § 6 ods. 6 sa slová „§ 5 ods. 10“ nahrádzajú slovami „§ 5 ods. 11“. To znamená, že doterajší § 5 ods. 9 zákona, ktorý ustanovoval, že zamestnávateľ môže zaradiť zamestnanca, ktorý dosiahol úplné stredné vzdelanie, do 6. platovej triedy len vtedy, ak má podľa druhu práce vykonávať pracovnú činnosť zaradenú v katalógu do tejto platovej triedy a spĺňa osobitný kvalifikačný predpoklad podľa osobitného predpisu ustanovený na jej vykonávanie, bude od 1.12.2024 uplatňovať ako odsek 10 paragrafu 5.

Od 1. 5. 2018 sa garancia minimálnej výšky príplatkov za nočnú prácu, za prácu v sobotu a za prácu v nedeľu podľa príslušných ustanovení ZP účinných od 1. 5. 2018 rozšírila aj na zamestnancov odmeňovaných podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Ak by sadzba príplatku za prácu v noci podľa § 16 zákona č. 553/2003 Z. z. (25 % hodinovej sadzby funkčného platu) alebo za prácu v sobotu a v nedeľu podľa § 17 uvedeného zákona (30 %, resp. 60 % hodinovej sadzby funkčného platu) bola nižšia ako suma mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu podľa § 123 ods. 1 ZP, za prácu v sobotu podľa § 122a ods. 1 ZP alebo za prácu v nedeľu podľa § 122b ods. 1 ZP, zamestnávateľ je povinný príslušný príplatok zvýšiť na úroveň garantovanú Zákonníkom práce.

Podľa novely ZP účinnej od 1.6.2023 patrí zamestnancovi za prácu v sobotu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu práce v sobotu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50% minimálnej mzdy v eurách za hodinu a za každú hodinu práce v nedeľu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 100 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Zamestnancovi patrí za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 40 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu, a ak ide o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu, patrí mu mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 50 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu. Takto ustanovené sumy uvedených príplatkov sú od 1.6.2023 znovu závislé od výšky minimálnej mzdy.

Novelou zákona č. 553/2003 Z. z. účinnou od 1. mája 2018 sa rozšíril okruh odmien, ktoré môže zamestnávateľ zamestnancom poskytovať podľa § 20, a to o možnosť poskytnúť zamestnancom odmenu za prácu pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a pri príležitosti vianočných sviatkov a od 1. januára 2019 sa uvedený paragraf rozšíril aj o odmenu za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 60 rokov veku, ktorú je možné poskytnúť až do výšky funkčného platu zamestnanca, tak isto ako odmenu za pracovné zásluhy pri dosiahnutí 50 rokov veku.

V roku 2025 bol zákon č. 553/2003 Z. z. novelizovaný článkom VI zákona č. 154/2025 Z.z. V nadväznosti na novelu zákona č. 552/2003 Z.z. realizovanú článkom V zákona č. 154/2025 Z.z., ktorá v § 2 ods. 1 zákona ustanovuje, že zákon sa vzťahuje aj na zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, novela zákona č. 553/2003 Z.z. ustanovuje, že zákon č. 553/2003 Z.z. sa nevzťahuje na zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Článok je uvedený v skrátenom znení. Zostáva vám 84 % na dočítanie.

Prečítajte si celé znenie: Vzorový pracovný poriadok pre VÚC, obce a ich rozpočtové a príspevkové organizácie

Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám